Nebolo kam stúpiť (Foto: vlastný archív)
Zažili sme tento týždeň krásne slnečné doobedie. Romantická prechádzka po mieste zvanom Kamenné námestie stála zato. Námestím prúdili davy usmievavých ľudí. Celé zástupy mamičiek zľahka kočíkovali svoje ratolesti, iné deťúrence si veselo kotúľali loptu, či sa preháňali na dvojkolesových tátošoch kľučkujúc v záplave relaxujúcich bratislavčanov. Všetko bolo také iné. Je pravda, že slnko svietilo asi len na 10m2 plochy, lebo všade ide mohutné múry OD Prior obložené vzácnym spišským travertínom vrhajú takmer celodenný tieň. Nevadí! Veď pred vchodom do Tesca bola taká tlačenica, že masa ľudí sa neustále hýbala a tak sa zamilované dvojice stojace na slnkom zaliatom kúsku neustále obmieňali. Asi desať minút sme sa predierali za roh obchoďáku ku Špitálskej ulici. Chceli sme si dať kebab a v kľude ho potom zjesť v nežnom zovretí trojuholníkovej budovy Tesca a k nej sa túliacej stavby na Dunajskej. Cesta za voňavou pochúťkou by bola priam bezbolestná. Iba v tlačenici pod stromom Paulovnia plstnatá oproti zvonkohre sme sa potkýnali o inú skupinu mamičiek, ktoré relaxovali ležiac na dekách na zemi a svoje detičky kŕmili doma upečenými koláčmi s rebarborou vypestovanou v kochlíkoch na Kamennom. Bolo ich oveľa viac ako minule, vraj sa presunuli z Partizánskej lúky na Železnej studničke. Chýba im spišský travertín a je tam príliš veľa stromov a dráždivé slnko.
Nebolo kam stúpiť (Foto: vlastný archív)
Cestou stretávame protestujúcu skupinku mladých architektov s bradami. Samozrejme, že dievčat mali brady umelé. Teda až na jednu, no tá mala vraj hormonálnu poruchu. Hlasno protestovali proti hromadnému zaberaniu verejného priestoru verejnosťou. Nedá sa nesúhlasiť! Aby hladnému na Kamennom námestí trvala cesta za kebabom 15 minút?! Petíciu sme samozrejme podpísali. Večer si pozrieme o čom je.